Štát ponúka samosprávam peniaze na zber kuchynského dopadu

0
423
ReklamaŠiroký sortiment výrobkov od výrobcov Searchlight, Massive- Philips, Kanlux, EGLO, Lucide, Lampions, Rábalux a LED-POL

(pv) – Súčasná kríza oberá slovenské samosprávy o príjmy, ktoré by inak využili na rozvoj svojej obce alebo na dodržiavanie rôznych zákonných opatrení. Jedným z nich je zavedenie povinného zberu kuchynského odpadu, ktorý musia naše samosprávy spustiť od januára budúceho roku. Aby všetko stihli pripraviť a spustiť do prevádzky, ministerstvo životného prostredia im dalo ešte čas do júna. V prvom polroku ich ministerstvo nebude sankcionovať. Avšak len vtedy, ak systém funkčný síce ešte nemajú, no pripravujú sa na jeho zavedenie.

Samosprávam môže pomôcť štát

Samosprávy často argumentujú, že na zavedenie triedeného zberu kuchynského odpadu nemajú dostatok peňazí. „Ak potrebujú financie na jeho spustenie alebo ich potrebujú na vybavenie kompostárne, či na nákup samotných kompostérov, môžu obce a mestá využiť prostriedky z Environmentálneho fondu. Aby peniaze získali, musia si podať žiadosť a splniť podmienky. Pomôcť im pri tom môžu špecializované spoločnosti,“ hovorí Martina Gaislová, odborníčka na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk.

Žiadateľom o príspevok z Environmentálneho fondu môže byť samospráva, ktorá:

  • má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom a Environmentálnym fondom,
  • nemá daňové nedoplatky,
  • neporušila v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania,
  • nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Termín na podanie žiadosť je do 15. decembra. Fond ich následne počas jari 2021 vyhodnotí a rozhodne, ktoré finančne podporí. Víťazné projekty majú mať zabezpečenú minimálne 5-percentnú mieru spolufinancovania.

Podpora rôznych projektov

Envirofond podporí slovenské samosprávy v oblasti rozvoja odpadového a obehového hospodárstva z pohľadu odpadov v troch oblastiach. Prvou je triedený zber komunálneho odpadu. Ide o podporu zameranú na zabezpečenie samotného triedenia s dôrazom na dobudovanie technickej infraštruktúry. Obce a mestá môžu v tomto prípade získať dotáciu až 80-tisíc eur.

Druhá oblasť je zameraná na predchádzanie vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov a ich zhodnocovanie. „V tomto prípade by malo byť úlohu samospráv naučiť obyvateľov triediť bioodpad, ktorý je možné zhodnotiť napríklad v domácom kompostéri alebo kompostárni. Takýto odpad neskončí umiestnený na skládke. Platí, že čím menej odpadu obec vyvezie, tým menej platí skládkovacej spoločnosti a tým menej platia aj jej obyvatelia,“ hovorí Martina Gaislová. Maximálne výška dotácie je 150-tisíc eur.

Poslednou oblasťou, ktorú štátny fond môže podporiť, je zavedenie a zlepšenie triedeného zberu, vybudovanie zberných dvorov a centier opätovného využívania. Samosprávy môžu predložiť aj projekty na dobudovanie svojich existujúcich zberných dvorov. Maximálne môžu dostať dotáciu do 150-tisíc eur.

Riešenie pre samosprávy

Najmä na dedinách môžu samosprávy zabezpečiť vybavenie takmer všetkých občanov záhradnými kompostérmi. Znížia tak množstvo odpadu v nádobách na zmesový komunálny odpad a využijú výnimku zo zákona na povinný zber kuchynského odpadu. „Alebo si obce môžu s pomocou odborníkov vybudovať malú kompostáreň, v ktorej môžu zhodnocovať bioodpad z verejných priestranstiev, ako sú parky alebo obecné trávnaté plochy. Môžu v nich spracovať aj nadrozmerný zelený odpad od občanov,“ vysvetľuje Martina Gaislová. Obce si tak rýchlo a pomerne jednoducho zvýšia mieru triedenia. Tá je rozhodujúca pre stanovenie zákonných poplatkov za umiestnenie odpadu na skládke. Čím je miera triedenia nižšia, tým vyššie sú poplatky a naopak.

Riešenie pre mestá

V mestách je situácia iná. Väčšina obyvateľov býva v bytových domov a nevlastní záhradu, kde by si mohli umiestniť vlastný kompostér. Takéto domácnosti by mali samosprávy od januára vybaviť vhodnými nádobami na zber kuchynského odpadu. Aj jeho pravidelný zber pritom môže byť pohodlný a efektívny.

Košíky v domácnostiach by mali mať antibakteriálnu úpravu a patria do nich certifikované vrecká na bioodpad. Košíky majú zároveň zabudované špeciálne RFID čipy, pomocou ktorých mesto dôsledne sleduje, koľko odpadu domácnosť vyprodukuje a ako často sa z nej vynáša.

Veľmi dôležité je, kde vytriedený kuchynský odpad z domácností skončí. Keďže často obsahuje potravinové zvyšky, mäsové a mliečne výrobky, musí podliehať prísnemu hygienizačnému procesu. Ak už má mesto vlastnú kompostáreň a chcelo by v nej zhodnocovať kuchynský odpad, môže si cez podporné programy Envirofondu zaobstarať hygienizačný CSC kontajner. Pri spracovaní bioodpadu tak budú dodržané všetky dôležité hygienické a zdravotné opatrenia.

„V prípade, že kompostáreň mesto ešte nemá, môže financie využiť na jej vybudovanie. Rovnako ako v prípade malých obcí v nich môže spracovať vlastný zelený bioodpad alebo kuchynský odpad, čím sa mestu zvýši miera triedenia,“ dopĺňa Martina Gaislová. Okrem toho môžu mestá využiť financie z Envirofondu aj na dovybavenie kompostráne ďalšími zariadeniami, ktoré zefektívnia jej fungovanie.

Ilustračné foto: www.menejodpadu.sk

ReklamaPredaj a distribúcia cestovín