Verejný odpočet činnosti Štátnej vedeckej knižnice v Prešove za rok 2020

0
135
ReklamaŠiroký sortiment výrobkov od výrobcov Searchlight, Massive- Philips, Kanlux, EGLO, Lucide, Lampions, Rábalux a LED-POL

(pv) – Štátna vedecká knižnica v Prešove má ako štátna rozpočtová inštitúcia povinnosť uskutočniť odpočet činnosti a hospodárenia. Kým predošlé roky mohla verejnosť v deň odpočtu knižnicu navštíviť osobne, tento rok sa odpočet realizuje v online priestore. Rozhodnutie uskutočniť online prezentáciu formou videodokumentu je späté s pandémiou ochorenia COVID-19 a obmedzeniami, ktoré ju sprevádzajú.

Na svoje fungovanie knižnica každoročne uzatvára kontrakt so svojím zriaďovateľom – Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, v ktorom sú zadefinované úlohy a pridelený rozpočet na zabezpečenie prevádzky knižnice.

Predmetom kontraktu je poskytovanie verejných služieb a realizácia dohodnutých činností, a to výkon odborných knižničných činností, vedeckovýskumná činnosťudržateľnosť národného projektu v Operačnom programe Informatizácia spoločnosti, prioritná os 2. V rámci nich knižnica plnila konkrétne ciele a ich ukazovatele, podrobnejšie informácie sú uvedené v Správe o činnosti a hospodárení za rok 2020, ktorá je zverejnená na webovej stránke knižnice, aj na stránke zriaďovateľa.

Za odborné knižničné činnosti je potrebné uviesť niekoľko základných čísel:

  • celkový ročný prírastok bol 10 201 knižničných jednotiek, z toho 4 299 knižnica získala kúpou, vrátane 18 titulov elektronických kníh Cambridge e-books;
  • knižnica vynaložila na nákup dokumentov sumu 71 096 €;
  • zaregistrovali sme 4 998 používateľov;
  • knižnicu navštívilo spolu 305 700 návštevníkov, z toho fyzicky 55 903 (požičovňu, čitáreň a študovne), virtuálne 244 685 (webovú stránku, online katalóg a portál digitálneho obsahu) a knižničné podujatia navštívilo 5 112 osôb;
  • používatelia si vypožičali spolu 206 475 knižničných jednotiek (172 721 absenčne a 33 754 prezenčne), z toho 3 273 výpožičiek bolo zrealizovaných prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby;
  • používatelia mali prístup k periodickým publikáciám, ktoré dochádzali v roku 2020 do knižnice v počte 1 269 titulov, z toho 77 bolo zahraničných;
  • na základe požiadaviek knižnica spracovala 338 rešerší a poskytla takmer 20 000 faktografických a bibliografických informácií.

Súčasťou služieb knižnice je poskytovanie informačných služieb vo forme faktografických a bibliografických informácií, podaných ústnou alebo písomnou (emailovou) formou. Vlani bolo poskytnutých spolu 19 816 informácií, z toho bolo 11 706 faktografických a 8 110 bibliografických. Najviac žiadané bibliografické informácie boli z oblasti ošetrovateľstva, špeciálnej pedagogiky, výchovy, prírodných vied, sociálnej práce, ekonomiky, religionistiky, medicíny, dejín, manažmentu, práva, kriminalistiky, umenia, filozofie, spoločenských a aplikovaných vied. Pri prepočte na 250 pracovných dní bolo denne poskytnutých priemerne 79 informácií.

„Činnosť knižnice bola vlani výrazne ovplyvnená stále aktuálnou pandémiou koronavírusu a ochorenia COVID-19, v dôsledku čoho je časť ukazovateľov nižších, ako sme predpokladali, pričom niektoré činnosti sme museli výrazne obmedziť. Na druhej strane sme z dôvodu neprístupnosti knižnice naším používateľom po dobu 59 dní, automaticky predĺžili ich členstvo o dva mesiace, počas ktorých nemohli riadne využívať naše služby. O prolongáciu členstva nebolo potrebné nijako žiadať, zrealizovali sme ju automaticky. Zároveň sme sa s viacerými aktivitami presunuli do virtuálneho prostredia, ktoré pre nás otvorilo nové možnosti prezentácie a poskytovania služieb,“ uviedla zástupkyňa riaditeľky a vedúca oddelenia knižnično-informačných služieb Valéria Ferková.

Historický knižničný fond

Pri spracovaní historických knižničných dokumentov (vydaných do roku 1918) sa zamestnanci oddelenia historických knižničných fondov (OHKF) zamerali na výskum, analyzovanie problematiky jazyka, školstva, učebníc, zdravotníctva a osvety, a tiež na pramene kresťanskej a knižnej kultúry, ktoré sa odrazili aj v publikačných, edičných, konferenčných, prezentačných či výstavných činnostiach oddelenia.

Spracované dokumenty možno rozdeliť na slovacikálne a inojazyčné, z ktorých dominovali germaniká, hungariká a bohemiká. Tematické hľadisko dokumentov bolo variabilné, rovnako ako ich proveniencia. Celkovo sa na OHKF spracovalo, resp. aj revidovalo a opravilo 759 záznamov dokumentov z vlastného fondu a akvizície.

Aj v roku 2020 OHKF naďalej prevádzkovalo dve špecializované študovne: slovanskú študovňu (SŠ) a študovňu starých tlačí (ŠST). Pri zhodnotení služieb v ŠST možno konštatovať, že z monografickej odbornej spisby bol v roku 2020 najväčší záujem o kategóriu slovenských dejín, v ktorej oproti minulosti zaznamenávame zvýšený záujem o parciálne otázky slovenských a regionálnych dejín, nie o všeobecne ladené publikácie. Slovenské dejiny sú nasledované kategóriou slovníky, encyklopédie, biografické lexikóny, mestom Prešov v rozličných kontextoch, ale i problematikou knižnej kultúry.

Často využívané sú aj bibliografie, nasledované cirkevnými dejinami, v rámci ktorých sme zaznamenali záujem o katolícku cirkev (rímskokatolícku časť i gréckokatolícku časť) a tradične aj o protestantské cirkvi (s prevahou evanjelickej cirkvi augsburského vyznania).

OHKF v rámci vedeckovýskumnej činnosti napríklad usporiadalo dve vedecké konferencie –Jazyk, učebnice a literatúra v dejinách Slovenska (pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka v rezorte kultúry), Pretiosa quam sit sanitas morbus docet… (pri príležitosti pripomenutia si výročia úmrtia J. A. Raymana) a vydalo dva edičné tituly. Ďalej pripravilo tri výstavy, pričom širšiu verejnosť zaujala výstava Staré knihy v novom šate alebo zberateľská výstava Od rydla po brko … od tabuľky ku knihe (príbeh písma a Biblie).

Zameranie aj na menšiny

V súvislosti s jedinečným postavením v rámci Slovenska vo vzťahu k ukrajinskej a rusínskej menšine knižnica naďalej zabezpečuje analytické spracovanie (článkovú bibliografiu) rusínskej a ukrajinskej periodickej tlače, konkrétne titulov vydávaných menšinami Rusínov a Ukrajincov na Slovensku.

Najväčší záujem o dokumenty zo SŠ bol v podobe časopisov spojených s národnostnými menšinami – ukrajinskou a rusínskou, pričom však možno uviesť, že sa v študovni sprístupňujú dokumenty hlavne slovanských národov z hľadiska ich dejín, jazyka a kultúry, ide aj o bohemiká, poloniká, bielorusiká, rusiká či južnoslovanské národy.

Medzi najžiadanejšími časopismi evidujeme na prvých miestach časopisy spojené s národnostnými menšinami (ukrajinskou a rusínskou), konkrétne ide o literárny mesačník Duklja, na žiakov základných škôl orientovaný časopis Veselka, zaznamenali sme záujem aj o časopis Nove žyttja.

K nepravým časopisom možno zaradiť výročné správy škôl, ktoré v slovanskej študovni zastupuje titul Godičnyj (godovoj) otčet s prepojením na prešovské menšinové školstvo. Ruský časopis popularizujúci vedecké poznatky Nauka i žizn‘ je, čo sa záujmu týka, nasledovaný periodikom slovenskej proveniencie reprezentujúcim národnostnú menšinu – Družno vpered. Zaregistrovali sme záujem aj o medzivojnové periodikum vychádzajúce na Slovensku – Russkoje slovo. K ďalším využívaným nepravým časopisom patrí Naukovyj zbirnyk (Vedecký zborník Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku), ale i ukrajinský literárny mesačník Dzvin. Počet sledovaných titulov uzatvára opätovne periodikum vydávané v Prešove – Prjaševščyna.

Dokumentovanie rómskej kultúry

V rámci udržateľnosti národného projektu zamestnanci dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry (DICRK) prostredníctvom činnosti najmladšieho odborného pracoviska pokračovali v mapovaní, identifikovaní a dokumentácii živých prejavov rómskej kultúry, a to v oblastiach orálna história a literatúra, hudobné dedičstvo Rómov vrátane dokumentácie divadiel a Rómovia a remeslá vrátane dokumentácie oblasti výtvarného umenia.

Základom pre spracovanie finálnych digitálnych výstupov boli nahrávania realizované počas pilotnej prevádzky, ale boli zaznamenané aj nové kultúrne nahrávky. Výsledkom tejto činnosti je spracovanie 133 digitálnych kultúrnych objektov (DKO) za rok 2020. Tieto DKO sú evidované v knižnično-informačnom systéme Virtua a sprístupnené na prezentačnom portáli www.portalsvk.sk.

V roku 2020 sme zrealizovali dve virtuálne prehliadky. Prvou je prehliadka ôsmich pamätníkov obetí rómskeho holokaustu v rámci projektu Ma bisteren! Naším cieľom bolo v spolupráci s týmto občianskym združením zdokumentovať tieto pamätníky formou virtuálnych prehliadok, vytvoriť ku každému pamätníku textovú časť s informáciami o pamätníku, autorovi, osadení a historických udalostiach, ktoré sa viažu k jednotlivým pamätným miestam.

Virtuálna prehliadka zachytáva miesto osadenia pamätníka a blízke okolie. Textová časť je v slovenskom, rómskom a anglickom jazyku. Súčasťou prehliadky je aj audiokomentár v slovenskom jazyku. Návštevník môže symbolicky pri každom pamätníku zapáliť sviečku a položiť kvet.

Druhou virtuálnou prehliadkou je kováčska dielňa Igora Radiča z Klenovca. Cieľom prehliadky bolo vo virtuálnej podobe zdokumentovať prácu a dielňu významného rómskeho kováča. Virtuálna prehliadka je v slovenskom, rómskom a anglickom jazyku, obsahuje popis jednotlivých nástrojov a výrobkov, videá o rómskom kováčstve a mapu. Súčasťou virtuálnej prehliadky je interaktívna hra a vzdelávací kvíz o rómskom kováčstve na Slovensku.

V rámci edičnej činnosti sme pripravili a vydali monografiu o živote a diele významnej rómskej spisovateľky Eleny Lackovej, ktorej 100. výročie od narodenia sme si pripomenuli v marci 2021.  Monografia obsahuje vedeckú štúdiu o živote a diele autorky, výber jej diel a bibliografiu jej publikovaných prác spojených s rómskymi novinami Romano nevo ľil. Naším zámerom bolo pripomenúť si okrúhle výročie narodenia Eleny Lackovej ako najvýznamnejšej predstaviteľky rómskej literatúry na Slovensku, život ktorej je neodmysliteľne spojený s Prešovom a okolitým regiónom.

Štátna vedecká knižnica v Prešove bola partnerom v medzinárodnom projekte Vyšehradského fondu, ktorý sa začal realizovať v roku 2019, ale mal presah do roku 2020, v ktorom sme uskutočnili väčšinu aktivít. Knižnica sa predvlani stala laureátom ocenenia Roma Spirit 2019 v kategórii kultúra a v roku 2020 prijala partnerstvo pri príprave a realizácii nového, 12. ročníka, a to účasťou našich zástupcov v Prípravnom výbore Roma Spirit 2020 ako aj v porote v kategórii Čin roka.

Foto: archív Štátnej vedeckej knižnice v Prešove

 

ReklamaPredaj a distribúcia cestovín