Veterán turistiky Jozef Matyáš spomína

0
381
ReklamaŠiroký sortiment výrobkov od výrobcov Searchlight, Massive- Philips, Kanlux, EGLO, Lucide, Lampions, Rábalux a LED-POL

K turistickým bardom na Šariši nesporne patrí Jozef Matyáš s ročníkom narodenia 1939. Pri tejto príležitosti sme si uňho sadli v obývačke a dobrých 5 hodín načúvali históriu turistiky v Šarišskom regióne. Založenie organizovanej turistiky sa datuje do 50-tych rokov minulého storočia. Na začiatkoch sa preferovala a na prvom mieste bola rodinná turistika. Medzi povinnú výbavu na turistický výlet sa patrilo nosiť ”denko” na slaninu.

Ako najschodnejšia doprava sa ukázala preprava po železnici a tak sa založil oddiel turistiky Lokomotíva Prešov so šéfom pánom Trenčanom. Bol to prvý oddiel v Prešove. K zakladajúcim členom patrili traja bratia Líškovci, Halaga, Rajchell, Eštočko, Fecko s prezývkou starý z Pozemných stavieb. Členská základňa sa vyšplhala až na 630 členov.

Neskôr vznikol turistický oddiel Tatran, ten dostal autobus pre futbalistov a turistov, oddiel Lokomotíva mala zdarma vlaky. Urobila sa súpiska záujemcov na turistickú akciu, zakúpil sa spoločný lístok, kde musela byť pečiatka zo železničnej stanice Prešov a tak sa cestovalo za turistikou po celom Československu.

Brigádnickou formou sa postavila chata Lokomotívy na Čergove oproti vojenskej chate, kde sa robili branné preteky, okresné školenia pre cvičiteľov v rokoch 1952 až do roku 1979. Ďalšie školenia už boli v chate Tatran v Lipovci.

Skokanský mostík na Cemjate aj na Čergove

Zaujímavou kapitolu boli skokanské mostíky. Na blízkej Cemjate zmajstroval skokanský mostík majster Pavol Imrich. Ten bol autorom aj skokanského mostíka na Čergove pri studni neďaleko chát. Brigádnickú ruku podali Čočo Dobranský, Dežo Konkoľ a Potoček s partiou. Na Čergove pri studni je ešte dnes vidno lúčku s veľkým spádom, kde bol skokanský mostík. Najlepšími skokanmi boli Konkoľ a Hudák z Hertníka s rekordným skokom 23 metrov! Ďalší skokanský mostík bol v lokalite pod Bikošom, kde sa teraz stavia obchvat Prešova. Tu boli najlepšími skokanmi chlapci z Veľkého Šariša s rekordérom Scepaníkom.

Neodmysliteľná harmonika

Viacerí nadšenci turistiky chodili pomáhať vyrábať slávnostné koče ťahané koňmi k pánovi Lutočkovi.

Na turistike sa spievalo, hralo na harmonike či gitare spoločne. Už aj malé deti vedeli texty ľudových piesní.

Jozef Matyáš dodnes sprevádza turistické akcie svojou gombíkovou harmonikou a svojím spevom. V spartakiádnom roku 1955, pán Matyáš spolu s Trenčanom, Líškom a Koscelníkom dali do „pľacu“ myšlienku na vznik masového športu. Nápad znel, organizovať 100 jarných  kilometrov.

Oslovili školy aj fabriky. V roku 1956 pribudol do partie Albert Halahyja, ktorý neskôr v roku 1961 založil turistický oddiel ZVL-ZKL Prešov. Pán Oskár Čiernohorský mal na starosti hrady a zámky, čo privolalo masy detí s obrovským záujmom o ich návštevy.

Pán Čiernohorský bol mimochodom aj zakladateľom Večerného behu víťazstva v Prešove ktorý má za sebou už 60 ročníkov. Pre akciu 100 jarných kilometrov pán Matyáš získal 18 študentov zo Zdravotníckej školy, ktorí v neskorších časoch boli ako zdravotníci s lekárničkami na turistických akciách.

Titul značkára

Rôzne turistické preteky sa robili aj kvôli vzdelávaniu. Napríklad poznávaniu stromov v  našich lesoch. Od roku 1954 bol Jozef Matyáš dlhé roky značkárom. Na výkonnostné odznaky boli na tú dobu prísne podmienky. Na svojich paneloch s odznakmi dominujú odznaky 100 jarných km, odznaky hradov, zámkov, zimné a letné zrazy turistov, spartakiádne odznaky, výkonnostné triedy, Zlatý odznak Prahy kde bolo potrebné navštíviť 64 lokalít, múzeá a obrazárne, či historické pamiatky. Najstarší odznak má z roku 1932. Jeho manželka zbierala známky, doposiaľ ich majú cez 20-tisíc v albumoch.

Avia, dopravný prostriedok aj spálňa

Má aj dlhoročnú záľubu vo výrobe a renovácií kočov. Pod prístreškom ich má ešte 5. Krásne, vyzdobené koče ťahané dvoma koníkmi. Spomenul si aj na oblečenia v skrini. Tieto kompletné oblečenia šité na mieru, dostávali ako reprezentanti Prešova.

Má taktiež kompletný turistický oblek či rovnošatu zo zrazov na Zlatej Bani v roku 1970 a v Lipanoch Špárovej v roku 1979. Na zraze na Zlatej Bani mal na starosti dopravu. Spomína si aj na zájazd na Elbrus, kde na chate Čergov robili prípravné práce. Tu dostal ponuku šoféra na Aviu A-30 dielenské prevedenie a prerobili ju na spálňu pre 5 ľudí. Varili na plynovej bombe a počas cesty sa niekedy teplota v kabíne vyšplhala aj na 70°C. Na fotku Stalina vraj vybavili všetko. Podaril sa im aj husársky kúsok. S veliteľom  partizánskej skupiny z bojov na Čergove p. Petrosianom sa naživo stretli priamo v Tbilisi.

Jozef Matyáš sa vyučil v Dopravnom podniku Prešov v roku 1955 a pracoval v ňom až do odchodu do dôchodku v roku 2000. V medzipodnikových súťažiach bol vzhľadom na svoju výšku brankárom družstva MHD a Športového klubu Mlyny.  Bol aj majiteľom džípu Willys či slávnej Tatry 603, ktorú po vyradení si sám opravil a spojazdnil. Nabehal na nej 94 000 km. Raz pri stretnutí s riaditeľom DP Prešov mu riaditeľ vytkol, že mu nikdy nezvýši plat, lebo má lepšie auto ako riaditeľ.

Dostali sme sa aj k rodinným albumom s fotografiami z turistických aktivít, kde som sa na jednej fotografií našiel aj ja pred budovou mestského úradu, kde bolo otvorenie 60. ročníka Sto jarných kilometrov.

Príbehy z ostrej „čiary“

Zo základnej vojenskej služby, slúžil ju na hranici s Rakúskom, nám rozprával príhody z ostrej čiary. Ako sa niekedy na motorke ČZ-pérak viezli 9 vojaci. Priložil aj ruku k akcii Silvestrovský výstup na Šarišský hrad, kde účastníkmi so svojou obľúbenou gombičkovou harmonikou rozdával pohodu na 30-tich ročníkoch.

Sen o múzeu

Momentálne ho trápia zdravotné problémy, srdce mu bije len na 30% a vonku chodí iba na vozíčku s doprovodom. Medzi inšpiratívne myšlienky Jozefa Matyáša je zriadenie múzea športu, kde by boli exponátmi staré lyže, vibramy, turistické potreby, staré bicykle či koče, ale aj-odznaky s turistickou tématikou, ktoré by pre múzeum rád venoval. Je obdivuhodné, akú dobrú turistickú pamäť vo svojich 81 rokoch Jozef Matyáš stále má.

Text a foto: František Bednár

 

ReklamaPredaj a distribúcia cestovín