Z arzenálu múzea – orientálna vychádzková palička

0
232
ReklamaŠiroký sortiment výrobkov od výrobcov Searchlight, Massive- Philips, Kanlux, EGLO, Lucide, Lampions, Rábalux a LED-POL

Palice majú v dejinách ľudstva značnú symboliku. Predstava človeka s palicou v mnohých z nás evokuje obraz pútnika, pastiera či u tých s väčšou fantáziou možno čarodejníka. Pravdou však je, že palice reprezentovali v minulosti, a z časti predstavujú aj v súčasnosti, spoločenské postavenie a niekedy aj situáciu v ktorej sa ich nositeľ nachádza.

Cirkevní predstavitelia nosili berly, králi mali žezlá, slepcom pomáhali biele slepecké palice… Mojžiš bol častokrát zobrazovaný ako pútnik s palicou v ruke, ktorý so zdvihnutými rukami a s Božou pomocou rozdeľuje vody Červeného mora, po dne ktorého prešli Izraeliti suchou nohou. Výroba, funkcie a používanie palíc rozličných druhov sa v histórii rovnako vyvíjali.

Keď postupne začalo byť v 17. a 18. storočí nosenie meča či šable na verejnosti stále menej časté, resp. vytrácajúce sa aj u vyššie postavených občanov a aristokracie, najmä v západnej Európe nastal trend nosenia vychádzkových palíc, ktorý dosiahol svoj vrchol na prelome 19. a 20. storočia.

Pomocník aj módny doplnok

V minulosti predstavovali vychádzkové palice pomerne často využívaný doplnok pri chôdzi. Neskôr boli tiež vyhľadávaným módnym doplnkom. V mužskom šatníku dominovali najmä v 18. a 19. storočí prevažne v západnej Európe, Britskom impériu a severnej Amerike. Vyrábali sa pre použitie na rozličné príležitosti či spoločenské akcie a podujatia.

Postupom času prišli výrobcovia vychádzkových palíc s nápadom vybaviť tieto pomôcky pri chôdzi ďalšími doplnkovými zariadeniami a mechanizmami. Vznikli tak vychádzkové palice, ktoré v sebe ukrývali rozličné doplnky – skryté čepele, kompasy, ďalekohľady, malé strelné zbrane alebo priestor pre uloženie tajných správ… Pre fajnšmekrov boli tiež vyrábané vychádzkové palice s nádobou uloženou v násade palice pre tekutiny prevažne z radov destilátov.

Palica z Ázie s nebezpečným prekvapením

V Krajskom múzeu v Prešove sa zachoval jeden exponát z radov vychádzkových palíc so skrytým zariadením. V zbierke militárii uchovávame orientálnu vychádzkovú paličku, ktorá v sebe ukrýva nebezpečné prekvapenie – čepeľ skrytú v jej násade.

Samotná palička pochádza z Ázie, konkrétne z Indie. Jej násada je vyrobená z ratanového dreva lakovaného na čierno. Palička obsahuje viacero výzdobných prvkov rozličnej typológie. Koniec palice, resp. jej cíp, je opatrený štvorcentimetrovým mosadzným kovaním zakončeným poloblúkom. Násada je zdobená do dreva vyrezávaným prstencovým ornamentom nachádzajúcim sa nad mosadzným koncom paličky a pod odnímateľnou časťou čepele. Celková dĺžka násady, v ktorej je uložené puzdro na skrytú čepeľ je štyridsaťsedem centimetrov.

Rukoväť, v ktorej je uchopená odnímateľná časť palice s čepeľou má rovnako viacero výzdobných prvkov. Od čepele smerom k hlavici začína mosadzným prstencom, ktorý je zdobený krížovými zárezmi, pokračuje do slonovinovej výzdoby prstencového a rastlinného motívu, ktorá je nasledovaná drevenou časťou úchopu. Rukoväť je ukončená kónicky sa rozširujúcou hlavicou, ktorá prechádza do mosadznej poloblúkovej dvojcentimetrovej štylizovanej hlavy leva. Zdobenie celej trinásťcentimetrovej rukoväte je hladké a nevystupuje do priestoru.

Samostatnú kapitolu tvorí skrytá čepeľ tohto zbierkového predmetu. Ak chcel používateľ tejto paličky tasiť skrytú čepeľ, urobil to nenáročným pootočením jej rukoväte, ktorá uvoľnila jednoduchý kovový otočný systém udržujúci obe časti paličky spolu.

Čepeľ tejto paličky má celkovú dĺžku tridsaťšesť a pol centimetra a  je z jednej strany opatrená žliabkom na krv. Jej druhá strana je približne do polovice dĺžky plochy čepele zdobená vpichovaným rastlinným ornamentom. Ten sa nachádza pod krvným žliabkom, a na jej začiatku je vrytý nápis INDIA.

Ostrie čepele je brúsené jednostranne, takže v prípade potreby mohla palička slúžiť okrem bodavých útokov aj na sekanie po protivníkovi. Šírka čepele dosahuje v najširšom mieste pri vrchu jeden a pol centimetra a tesne pod hrotom je široká len pol centimetra. Hrúbka čepele predstavuje štyri milimetre. Táto špecifikácia radí typ použitej čepele medzi bežne používané pri výrobe vychádzkových palíc so skrytou čepeľou a v literatúre sú často označované ako rapírovité, kordíkové či zriedkavo ihlovité.

Ako sa dostala na Slovensko je záhadou

Kvôli nedostatku dokumentácie je pomerne komplikované preskúmať cestu tohto zbierkového predmetu k jeho koreňom. Palička sa dostala do múzea kúpou od súkromnej osoby v 80. rokoch 20. storočia. Nepoznáme tak jej príbeh. Podobné zbierkové predmety sa však nachádzajú aj v iných múzeách na svete. „Takmer“ totožný zbierkový predmet má vo svojej správe napríklad múzeum v Aucklande na Novom Zélande (Auckland War Memorial Museum (Tāmaki Paenga Hira)).

Slovo „takmer“ nebolo zvolené náhodne – zbierkový predmet v múzeu v meste Auckland vyzerá a je vyhotovený totožne s tým u nás, rozdielna je len ich celková dĺžka – vychádzková palička na Novom Zélande je o tridsaťštyri centimetrov dlhšia ako u nás. Naša, prešovská, má celkovú dĺžku šesťdesiat centimetrov, čo ju „diskvalifikuje“ v prípade využitia u dospelej osoby pre potreby opory chôdze.

Jej využitie však mohlo byť na množstvo ďalších účelov – štýlový módny doplnok plniaci tiež funkciu zbrane na sebaobranu, dekorácia či upomienkový predmet z orientu. V každom prípade ide pri tomto zriedkavo sa vyskytujúcom type exponátu z radov militárií v našich múzeách o hodnotný zbierkový predmet zahraničnej historickej proveniencie.

Mgr. Erik Ondria, PhD.
Krajské múzeum v Prešove

 

ReklamaPredaj a distribúcia cestovín