Zábavno-náučnou formou predstavujú deťom ľudovú kultúru regiónu Šariš

0
336
ReklamaŠiroký sortiment výrobkov od výrobcov Searchlight, Massive- Philips, Kanlux, EGLO, Lucide, Lampions, Rábalux a LED-POL

Celoslovenská iniciatíva Rozumieme nadaným realizuje v tomto školskom roku netradičný projekt, určený intelektovo nadaným deťom. Jeho cieľom je oboznámiť deti s tradičnou ľudovou kultúrou regiónu Šariš.

Do projektu na spoznanie regiónu Šariš sa zapojili aj prešovské nadané deti zo základnej školy na Šmeralovej ulici v Prešove. V ďalšej časti projektu spoznávania Šariša sa nadaní druháci venovali architektúre. Teda stavbám a vybaveniu domov v minulosti.

Ako prvé spoznávali drevené zvonice, ktoré majú zastúpenie na celom Slovensku. Dozvedeli sa, že zvony sa umiestňovali vo vežiach kostolov, chrámov alebo v samostatne stojacich zvoniciach. Drevené zvonice sa na Šariši stavali ako jednoduché, ale aj veľmi zložité konštrukčné stavby. Ich úlohou bolo oznamovať. A to napríklad narodenie dieťaťa, ale tiež úmrtie. Zvonilo sa na začiatku i na konci bohoslužby, zvolávalo k modlitbe.

Dôležitú úlohu mal zvon takisto pri oznamovaní prírodných pohrôm, vojnového nebezpečenstva, či pri rozháňaní mračien. Samozrejme, na vrchu zvonice nechýbal kríž, príslušný pre danú cirkev. Naše drevené zvonice boli pokryté dreveným šindľom. Pre ich opätovné pokrytie druháci v rámci recyklácie použili zbytkový papier.

Nábytok sa na Šariši maľoval odpradávna. Na Slovensku nebolo zvykom, aby mal každý svoj nábytok. Často bol súčasťou majetku šľachty alebo mešťanov.  Školáci spoznávali nábytok, zvaný lada alebo kasta, ktorý bol súčasťou výbavy nevesty. Nevesta v nej mala celé svoje imanie. Ukladala si do nej odevy a bytové textílie. V malej časti, priskinku, ukrývala najcennejšie predmety, ako modlitebnú knižku, ruženec, perly, stužky, čepce.

Drevené lady vyrábali na zákazku stolári pred svadbou nevesty a boli darom od ich otcov. Často boli zdobené kvetmi a lístkami. Deti ako pomôcku na zdobenie ornamentov použili slovenské ornamenty od majstra Kostelničáka.

Architektonickú časť dokončili šikovní školáci poznávaním mlynov a mlynárstva na Šariši. Dozvedeli sa, ako žili mlynári, čo bolo ich prácou a aký náročný bol ich život. Okrem toho zistili, že samotný mlyn nestačil, ale že mlynári ku svojej práci potrebovali aj hate, stavidlá, náhon a žľaby. Taktiež museli vedieť sami zostrojiť mlyn, opravovať ho, vypočítať množstvo potrebnej vody, jej spád, obvody kolies, počet zubov – tríbov na prevodoch a počet lopatiek. Išlo o fyziku v praxi. Mlynári vďaka svojej šikovnosti často pracovali aj na stavbách mostov, či panstiev. Žiaci si vystrihovali mlynské koleso a pripevňovali ho na vymaľovaný mlyn.

Text a foto: Mgr. Juliána Sedláková

ReklamaPredaj a distribúcia cestovín