Zuzana Osavčuková nás opustila, ale jej dielo a spomienky sú živé

0
674

Vysokoškolská pedagogička a maliarka Doc. PhDr. Zuzana Osavčuková CSc., odišla 31. októbra 2020 vo veku 86 rokov. Ako pedagóg vzdelávala, usmerňovala aj inšpirovala stovky študentov v ich ďalšej profesionálnej púti. V ich spomienkach ostane navždy, no nielen tam. Zanechala za sebou trvalú stopu. Vydala dve monografie o sebe a tiež jednu o svojom bratovi, akademickom maliarovi prof. Štefanovi Hapákovi. Namaľovala desiatky obrazov od krajiny cez architektúru až po zátišia. Vytvorila množstvo kresieb, portrétov aj busty.

Žijeme vo zvláštnej dobe a pre jej dve deti a manžela Emila Osavčuka, ktorého Prešov pozná ako človeka, ktorý je roky aktívny vo veciach verejných je iste ťažké, že s ňou nemohli prežiť posledné chvíle života a dôstojne sa rozlúčiť. Zomrela v nemocnici. Hoci sa jej zdravotný stav zlepšil a mali ju prepustiť do domáceho liečenia, nakazila sa vírusom Covid-19. Boj s ním už nezvládla. Rodina ju nemohla navštevovať viac ako mesiac  a o to bolestnejší bol  pre nich jej náhly odchod.

Život a štúdiá

Narodila sa 18.9.1934 v obci Pinkovce (okres Sobrance) ako šieste dieťa do rodiny Demetera a Alžbety Hapákovcov. Už v detstve cítila, že sa chce venovať výtvarnému umeniu. Jej brat Štefan, s ktorým strávila v ateliéri množstvo času bol pre ňu inšpiráciou aj veľkým vzorom. Keď ho pozorovala pri práci, veľa sa naučila o farbách, výtvarných technikách aj štýloch. V roku 1955 absolvovala Vyššiu pedagogickú školu v Prešove. O rok neskôr začala študovať na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, ale už popri zamestnaní.

Roky pedagogickej praxe

Od roku 1960 vyučovala výtvarnú výchovu na Pedagogickej škole v Prešove pre národné školy a pre učiteľky materských škôl. Postupne sa stala fakultou profesorkou pre Filozofickú fakultu UPJŚ v Košiciach, presnejšie pre katedru výtvarnej výchovy. V tom čase spracovala aj učebné texty, teda teoretické skriptá pre študentov. Začala tiež ilustrovať a vydávať časopis Lúč.

Dráha vysokoškolskej pedagogičky sa začala v roku 1973 na katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Učila modelovanie, grafiku, kresbu, prednášala dejiny a teóriu výtvarného umenia. Paletu a štetec nikdy neodložila.

Popri vyučovacích aj rodinných povinnostiach stále tvorila aj vystavovala. Jej diela sú zastúpené  v zbierkach Vlastivedného múzea v Trebišove, v Zemplínskom múzeu v Michalovciach, vo Vlastivednom múzeu v Humennom aj v Múzeu Rusínsko-ukrajinskej kultúry vo Svidníku či v MMUAW v Medzilaborciach. Časť jej tvorby je v súkromných zbierkach na Slovensku, v Čechách, Nemecku aj v Belgicku.

Vystavovala na 13 samostatných výstavách doma i v zahraničí. V rokoch 1955 – 2009 sa zúčastnila 33 kolektívnych výstav doma i v zahraničí.

Česť jej pamiatke.

Anna Košuthová

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu