Vedeli ste, že sídlisko Sekčov má už 40 rokov?

0
357

(ako) – Verili by ste, že výstavba prvého paneláku na sídlisku Sekčov bola zahájená už v roku 1978? Tento rok oslavuje sídlisko 40 rokov svojej existencie. Krajské múzeum usporiadalo v Eperii výstavu dobových fotografií, ktoré dokumentujú proces postupnej výstavby v rokoch 1978-1994. Aktuálne dianie v čase výstavby je zdokumentované aj článkami z dvojtýždenníka Poddukelský stavbár. Zaujímavosťou výstavy je aj hľadanie detí zachytených na fotografii z roku 1988. Snažia sa ich vypátrať. 

Ako informoval hovorca Krajského múzea, Rastislav Žitný, múzeum oslovilo známeho prešovského fotografa Dionýza Dugasa, ktorý im poskytol doteraz nepublikovanú fotografiu danej doby s názvom Prví obyvatelia sídliska Sekčov. Zároveň na svojej stránke zverejnilo výzvu s prosbou, aby sa ľudia, ktorí sa na fotke spoznali, prihlásili v múzeu alebo v nákupnom centre. Organizátori chcú takto vytvoriť spomienkovú fotografiu po viac ako 30 rokoch, ktorá sa zapíše do histórie Prešova. „Výstava je exkurzom do minulých dôb výstavby najväčšieho sídliska v Prešove. Budeme veľmi radi, ak sa nám podarí spojiť históriu so súčasnosťou a vytvoríme takýto unikátny záber,“ povedal na otvorení výstavy riaditeľ Krajského múzea v Prešove Ľuboš Olejník.

Vedeli ste, že sídlisko Sekčov má už 40 rokov?

Stavať sa začalo v roku 1978

S výstavbou Sekčova sa začalo 22. novembra 1978. Byty staval závod 02 vtedajších Pozemných stavieb. Sídlisko bolo postavené betónovou panelovou technológiou na miestach, kde boli predtým vlhké lúky a močariská uvádzané v mapách pod názvom Kučere. „Návštevníkom výstavy chceme dať možnosť, aby sa mohli aspoň prostredníctvom fotografií nadýchnuť atmosféry minulého režimu. Mnohým z nich to určite oživí spomienky aj na ich prvé bývanie,“ dodal Olejník. Prezentácia pod názvom 40 rokov sídliska Sekčov poskytuje predovšetkým zábery na bytovú časť výstavby v rokoch 1978 až 1994. Jej kurátorom a tvorcom je odborný pracovník Krajského múzea Igor Lazorík. Výstava potrvá do konca júla.

Lány obilia ustúpili panelákom

Na miestach kde dnes stojí Sídlisko Sekčov boli pred 40 rokmi rozsiahle lúky a lány polí patriace zväčša pod kataster niekdajšej samostatnej obce Solivar a Šalgovík. Cez lány polí viedla do týchto miest, v blízkosti terajšieho nákupného strediska Opál, poľná cesta v predĺžení ešte vtedy len vznikajúcej ulice Ľudmily Podjavorinskej začínajúcej v Solivare pri ZŠ Lesníckej. V miestach pred nákupným strediskom Opál, po pravej strane tejto poľnej cesty stál dubový kríž, obkolesený dvoma lipami, okolo ktorých stála drevená ohrádka. Bolo to na dnešnej ulici Arm. gen. Svobodu. Tento kríž, ktorý neskôr padol za obeť výstavbe sídliska bol jediný orientačný bod v týchto „nekonečných“ obilných lánoch, ktoré sa v týchto miestach vlnili, resp. ako obyvatelia Solivaru hovorili „kučerili“. Aj preto túto lokalitu volali Kučera a tak je aj zakreslená v mapách Prešova.

Pri výstavbe ulice Rusínskej archeológovia v roku 2001 odkryli „včasnoslovanské sídlisko, ktoré svojím postavením bolo mimoriadne, pretože vypĺňa biele miesta osídlenia v období 5. – 11. storočia. Z tohto obdobia totiž pochádza len málo nálezov,“ konštatovala vtedy archeologička Božena Tomášova. Pri tomto výskume sa získalo množstvo keramických zlomkov z nádob rôzneho druhu, fragmenty kovových predmetov, zlomky nožíkov, pracky. Podľa výskumov pracovníkov Krajského múzea v Prešove malo sekčovské slovanské sídlisko do 50 obyvateľov. Pri spomínanom výskume sa hmotné zvyšky osady nachádzali v hĺbke 1,5 m.

Rozhodnutie postaviť mega sídlisko padlo už v roku 1969. Urbanistické riešenie vtedy pripravili Ján Kavan a Filip Trnkus. Konečnú projektovú štúdiu vypracovali pracovníci prešovského Stavoprojektu na čele s Petrom Timkaničom.

Foto: archív KM

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu