ZÁHRADU UMENIA A KMEŤOVO STROMORADIE ČAKÁ REVITALIZÁCIA

0
167

(ako) – Záhrada umenia je skrytý prírodný poklad v samotnom srdci Prešova. Dlhé roky zívala prázdnotou, no postupne sa do nej vracia život. Mesto Prešov pripravuje jej kompletnú obnovu a revitalizáciu na ploche 1,3 hektára.
V spolupráci s architektonickým ateliérom Zerozero je cieľom radnice vytvoriť na tomto mieste zelenú a multifunkčnú oddychovú zónu, ktorá bude slúžiť nielen na relax, ale aj na organizovanie rôznych kultúrnych podujatí. „Revitalizácia počíta s výsadbou 55 pagaštanov konských, ktoré budú 2 až 3 krát väčšie ako súčasné jedince a budú chránené proti mechanickému poškodeniu.Súčasťou projektu je aj plocha mestského opevnenia, ktorá je pamiatkovou rezerváciou. Cieľom mesta je obnoviť sadovnícke úpravy pochádzajúce z 19. storočia s maximálnym ohľadom na pôvodnú kompozíciu zelene,“ uviedla tlačová referentka prešovskej radnice Lenka Šitárová.
Podľa plánu sa medzi hradobný a parkánový múr v Záhrade umenia sa v šírke 1,5 metra vysadí pestrofarebný lem z trvaliek, nízkych kríkov a okrasných tráv v dvoch výškových úrovniach. Zostatok plochy vyplní mačinový trávnik. Okrem toho sa pri Gymnáziu Konštantínova 2 a v uzávere Záhrady umenia vysadí bariéra z popínavých drevín. Výsadba je navrhnutá tak, aby v jednotlivých kompozíciách podporila rytmus, kontrast a hru svetla a tieňa. Vysadzovať sa budú bežné dreviny doplnené o botanicky, dekoratívne či farebne zaujímavé exempláre. Trávnik bude založený z predpestovaných trávnych kobercov mačín s výnimkou trávnika s lúčnymi kvetinami, pričom sa plne rešpektuje jeho súčasná rozloha.
Odstránia poškodené a choré dreviny
Len nedávno sa zdvihla vlna nevôle verejnosti, keď sa zverejnila správa, že časť stromov na Stromoradí sa musí vyrúbať. „Mesto Prešov má k dispozícii dendrologický posudok a podrobnú inventarizáciu drevín z roku 2019, ktorá bola zrealizovaná s cieľom posúdiť zdravotno-biologický stav a kompozičnú vhodnosť jednotlivých drevín. Podľa výsledkov inventarizácie vykazuje až 71 drevín poškodenie, prípadne ohrozuje národnú kultúrnu pamiatku – hradobný múr,“ vysvetlila Šitárová.
Spomínaných 71 drevín údajne ohrozuje desiatky zdravých stromov a v prípade nepriaznivého počasia a silného vetra môžu predstavovať priame nebezpečenstvo pre ľudí. „Konkrétne ide o malé náletové dreviny zakorenené v mestskom hradobnom múre, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Ďalej ide o takzvané výmladky vyrastajúce z pňov stromov. Ďalšou skupinou sú mladé pagaštany, ktoré sú v súčasnosti polámané alebo mechanicky poškodené a infikované hnilobou, v dôsledku čoho už nie je možné, aby v budúcnosti vyrástli do rozmerov dospelých stromov. V návrhu sa tiež počíta s výrubom niekoľkých mladších líp, ktoré sú napadnuté inváznym parazitom – ploštičkou lipovou a 4 pagaštanov konských z pôvodnej výsadby s dutinami v kmeňoch, ktoré spôsobujú celkové oslabenie a vysychanie stromov. Spolu by tak išlo o výrub 23 stromov s obvodom kmeňa nad 40 cm. V ostatných prípadoch ide väčšinou o dreviny s nulovou alebo veľmi nízkou spoločenskou hodnotou, teda nie o dospelé, zdravé stromy. Namiesto nich sa vysadí 55 kusov nových 5 metrových zdravých pagaštanov s obvodom 20 – 25 cm a jedna nová lipa,“ uviedla o náhradnej výsadbe tlačová referentka.
V lokalite je teraz 186 stromov a kríkov
V súčasnosti na stromoradí rastie 160 drevín, z ktorých je 84 líp, 54 pagaštanov, 5 javorov a ďalšie menšie dreviny a kroviny. Vekovo sú tu zastúpené prvky pôvodnej aleje z polovice 19. storočia, výsadby z medzivojnového obdobia, nálety z čias socializmu, ako aj výsadby z roku 2008. Prevahu na stromoradí majú stále staršie stromy. Tieto sú väčšinou poškodené hlbokou redukciou alebo až dekapitáciou a trpia dutinami a následnými hnilobami. Staršie stromy majú často vytvorené sekundárne koruny. Naopak, mladé stromy pochádzajúce z výsadieb roku 2008, sú buď zlomené, alebo mechanicky poškodené. Na mladších lipách je viditeľný škodca zo severnej Afriky – ploštička lipová. Tento cicavý hmyz sa v jesenných mesiacoch sťahuje do hniezd primárne z južnej strany pod konármi a spôsobuje poškodzovanie listov.
V hlavnej časti záhrady je botanický šperk
V Záhrade umenia sa nachádzajú zvyšky mestského opevnenia na juhovýchodnej strane mesta, ktoré tvoria najucelenejšie zachovaný prvok fortifikácie. Počas 19. storočia sa v zníženom teréne nachádzal park. Až v prvej polovici 20. storočia sa tu postupne vytvárali solitérne stavby. Tie boli v druhej polovici 20. storočia asanované. Priekopa je teraz voľná ako otvorená galéria. V ďalšom pokračovaní je areál priekopy neudržiavaný. V súčasnosti rastie v hlavnej časti záhrady 26 drevín. Väčšinou ide o náletové dreviny, vrátane 10 javorov. Okrem toho sa tam nachádzajú lipy, brezy, brečtan a ďalšie náletové kroviny. „Okrem toho sa tu nachádza nádherný exemplár Ginkgobiloba, ktorý je botanickým šperkom v systéme zelene mesta. Je to zástupca rastlinného rodu, ktorý biologicky nepatrí ani medzi ihličnaté, ani medzi listnaté dreviny, ale považuje sa za dôkaz ich vývojového prepojenia,“ dodala Šitárová. Do hradobnej priekopy v Prešove sa zástupca tohto druhu dostal v medzivojnovom období 20. storočia a jeho symetrická koruna s priebežným, v hornej časti rozdvojeným kmeňom, dodnes dominuje centrálnemu priestoru. Iný zástupca tohto rodu a v takom veku sa na území mesta nenachádza.
Stará promenáda
Predchodcom stromoradia bola stará cesta, ktorou sa hradbami uzavreté stredoveké mesto obchádzalo z východnej strany. Tá dostala vo vtedajšom regulačnom pláne dôležité postavenie. Stala sa promenádnou ulicou, o čom svedčí jej vtedajší názov Sétatér, resp. neskorší Komenského stromoradie. Promenáda spájala Námestie Legionárov (Szent László tér) s Horným Huštákom a umožnila návštevníkom v tieni stromov prejsť z jedného konca námestia na druhý a vyhnúť sa zaprášenej Hlavnej ulici. Do tohto obdobia je datovaná aj výsadba stromovej aleje z pagaštana doplnenej o exempláre líp. Zároveň sa tu v prvej polovici 19. storočia nachádzali tri veľké parky s menšími záhradnými vilkami, na ktoré nadväzovali na južnej strane ďalšie záhrady. Až na prelome 19. a 20. storočia na tejto voľnej ploche začali vznikať školské budovy.
Foto: Viktor Zamborský

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu