Akademický maliar Slavomír Brezina oslávil sedemdesiatpäť rokov

Akademický maliar Slavomír Brezina oslávil sedemdesiatpäť rokov

Slavomír Brezina sa nielen narodil v Prešove, ale v srdci ostal Prešovčanom, hoci už 5 rokov je jeho trvalým bydliskom Bratislava. Len pred niekoľkými dňami oslávil 75 rokov. Do Prešova sa rád a často vracia, aby si pripomenul, detstvo, mladosť aj zákutia mesta, ktoré nosí v spomienkach. Mimochodom, spolu s rodinou býval v Lesíku delostrelcov a už vtedy sa formovala jeho cesta umelca. Mal totiž možnosť pozorovať otca, známeho divadelného scénografa Martina Brezinu, pri práci. Vydal sa však svojou cestou a niektoré monumenty, ktoré v Prešove urobil, nám už síce možno zovšedneli, ale sú jeho dielom aj súčasťou Prešova.

Pri príležitosti jeho životného jubilea sa medzi verejnosť čoskoro dostane monografia, ktorá na 300 stranách mapuje jeho celoživotné dielo. Málokto asi vie, že v prešovskej obradnej sieni je kruhový objekt, ktorý je jeho sochárskym dielom. Vytvoril okolo 150 monumentov, vitráže, gobelíny aj mozaiky. Ďalšie monumenty vytvoril pre kostoly, ale aj 36-metrovú divadelnú oponu pre mesto Humenné. „Pre mňa je Prešov najkrajšie mesto na svete. Centrum je veľmi pekné, ale mrzí ma, že bočné uličky, ako je Jarková či Slovenská, sú také zanedbané. Verím, že aj tie ožijú svojou niekdajšou krásou podobne ako Floriánova ulica, ktorá je teraz veľmi pekná,“ prezradil nám jubilant Slavo Brezina.

Spomína aj na krivdy


Jednou z ich je to, že nemohol študovať v zahraničí. Štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave totiž ukončil v roku 1967, ale chcel študovať ďalej. Podal si prihlášky do New Yorku, Montrealu aj Buenos Aires. Dostal kladnú odpoveď, ale vycestovať nemohol. Prišiel rok 1968, zmena politickej situácie a jeho plány sa rozplynuli. Bol absolventom profesora Petra Matejku, ale pôsobil aj v ateliéri Dezidera Millyho. Keď sa vyprofiloval ako akademický maliar zápasil zase s tým, že Bratislavčania ho medzi seba neprijali, lebo je východniar a východniari tiež, lebo vraj žije v Bratislave. Nezlomilo ho to. Naopak, tvoril veľa aj vystavoval. Vstúpil na scénu slovenského výtvarného umenia ako pôvodný autor a tým aj ostal. Doteraz ukazuje schopnosť byť sám sebou. „Preto aj tvary a farby na jeho obrazoch sú ukotvené akoby do zvláštnej večnosti, ktorú tak usilovne skúmajú filozofi a ktorú s rovnakou dôležitosťou analyzujú aj umelci,“ napísal o Brezinovi historik umenia Ľubomír Podušel.
 
Vibrácie, pastel

Rád cestuje


Cestovaniu vďačí za to, že zachytil dobový pohyb v slovenskom a európskom umení. Mal možnosť sledovať ich priamo v miestach ich zrodu, teda v Paríži, Ríme, Madride, ale aj iných mestách. Zvlášť Španielsko miluje a navštevuje ho opakovane. Tam mu učarovala krajina, nízki muži s veľkými cigarami, aj temperamentné ženy. Inšpiráciu nachádzal tiež vo svetových galériách, kde obdivoval diela Pabla Piccasa, Georgsa Braque, Henriho Matissa, Bernarda Buffeta, Francisa Bacona a ďalších. „Mal som šťastie a osobne som sa stretol s maliarom a grafikom Marcom Chagallom, keď mal 90 rokov. Keď som ho v Louvri videl, začali sa mi triasť nohy. Hneď na druhý deň som sa stretol s Andym Warholom, keď práve podpisoval svoje plagáty. Vystihol svoju dobu a ulahodil Američanom. V Avignone som sa stretol s Pablom Piccasom a ten bol mojim veľkým vzorom. Aj on vždy maľoval inak, ale do obrazov vložil svoju osobnosť. To mi imponovalo a aj ja som sa vždy o to snažil,“ zaspomínal si Brezina.


Jubilant Slavomír Brezina.

Nadviazal na tradície umeleckej moderny v Európe


„So Slavomírom Brezinom som sa zoznámil pred štyridsiatimi rokmi. Vtedy som po prvý raz stal pred jeho obrazmi na premiérovej výstave v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave. Predstavil svoje odvážne, dynamické kompozície plné odvážnych až katapultujúcich tvarov. Maľoval s prekvapujúcou istotou širokými ťahmi štetca sýtej, hustej aj poloriedkej olejovej farby s lazúrnymi nátermi. Táto výstava sa stala predzvesťou príchodu novej umeleckej osobnosti na Slovensku v nadväznosti na tradície svetovej umeleckej moderny. Brezina patrí k „matejkovcom“, ktorí svoje povolanie považujú za poslanie,“ píše v spomínanej monografii spisovateľ Peter Jaroš. Slavomíra Brezinu nazval „robustným maliarom“, epikom, čo svojím umením akoby šomral na staré, ale keď sú videné s odstupom času, je to vlastne tá istá brezinovská robustná úprimnosť, len vypovedaná inak. Olejomaľby, akrylové kompozície, materiálové koláže aj obyčajné maľby či kresby ceruzkou sú plné tajomných vízií a vôní, z ktorých sa vynára duchovná krása, ale aj zmyselnosť ženského tela, bez ktorej si nevieme jeho tvorbu predstaviť.
 

Luna, kombinovaná technika

Tvorivosť ho neopúšťa

Na otázku, či preňho nie je problém nachádzať inšpiráciu pre ďalšie diela, odpovedal s úsmevom. „Nie, stačí chodiť s otvorenými očami. Niekedy ma zaujmú farby v priestore, odraz svetla v mláke, oblečenie nejakej ženy, dáma samotná. Nápad vždy príde,“ povedal maliar Brezina. Zaujímalo nás tiež akou technikou v súčasnosti maľuje najradšej. Do 70-tych rokov preferoval olejomaľbu, neskôr sa priklonil skôr k akvarelu. S olejomaľbou sa totiž pracuje dlho. „Ja som dosť rýchly, musím to zo seba doslova vyhŕknuť, preto mi viac teraz vyhovuje akryl a suchý pastel, ale tiež kombinujem techniky a materiály. Stále experimentujem, lebo ma to baví. Snažím sa vždy priniesť niečo iné, nové,“ prezradil o sebe verný prešovský rodák Slavo Brezina.

Anna Košuthová
Foto: www

Diskusia k článku